Áno, začínam asi klasickým klišé, v ktorom chcem povedať, prečo som sa vybral písať tento blog. Odpoveď na túto otázku je pomerne jednoduchá: neviem... Ak človek niečo nevie, nemal by sa do toho púšťať, takže mi nezostáva nič iné, ako túto odpoveď hodnú namyslenej nuly vysvetliť.
Naozaj neviem, či je pre mňa dôležitejšie to, že budú moje výplody čítať neznámi ľudia, zamýšľať sa nad nimi, písať reakcie, posielať mi prachy, odkladať ich do svojich osobných archívov, diskutovať o nich v kaviarňach, rozoberať ich na hodinách literatúry prípadne filozofie (ach áno...). oslavovať ma na námestiach a podobne alebo jednoducho je písanie blogu iba súčasť môjho exhibicionizmu, keď si ktorúkoľvek z uvedených činností alebo ich kombináciu budem predstavovať a namýšľať, alebo mám v sebe toho veľa, čo by som chcel napísať a keďže nikto nechce moje myšlienky zverejniť, tak si ich zverejním jednoducho sám... Neviem odpoveď. Posledná možnosť bude asi najbližšie k pravde, ale pripustiť si ju určite nechcem :) Budem sa tváriť, že od môjho blogu závisí minimálne nejaká časť sveta, prípadne životy niektorých tvorov. Inak by som ho naozaj nepísal.
Už veľakrát som chcel začať písať blog. V podstate ešte v čase, keď táto móda iba nesmelo vystrkovala svoju hlávku z davu iných moderných záležitostí. Ale vždy som to vzdal. Keď som sa nad celým blogovaním zamyslel, pripadalo mi, že vlastne ani nemám čo povedať ostatným. Teraz to však skúsim a uvidím, ako to dopadne.
Hoci s najvyššou pravdepodobnosťou si kvôli mne na základe tohto blogu nebudú ženy trhať rodidlá, ani nedosiahnem svetovú či miestnu slávu, nevadí mi to. Proste Vás všetkých, milí čitatelia blogov, budem otravovať zvratkami mojej duše, či sa Vám to páči alebo nie.
Komentáre